Přezdívka hráče: Strider
Jméno a příjmení: Anna Tulley
Stav: Slobodná
Rodina:
- Richard Tulley- Otec, nezvestný Anna o ňom už dlhé roky , asi mŕtvy
- Klara Tulley- Matka, ktorá mala vždy radšej niekoho iného než Annu, tá si to však berie po svojom.
- Beninamin Tulley- Annin trinásť ročný brat, býva s matkou. Mamkin obľúbenec a Anna ho preto nemá rada, žiarli naň.
Věk: 17 rokov
Povolání/Kasta: Vreckárka/spodina
Náboženské přesvědčení: Anna bola vychovávaná ako kresťanka, avšak teraz pomaly prestáva veriť. Občas do kostola zájde, ale niežeby to pokladala za dôležité, možno z výchovy, alebo len z povinnosti, ktorú cíti, ktovie?
Portrét: FC: Sophie Turner
Po premene na líšku
Je priemerne vysoká, má dlhé hrdzavé vlasy a nosí dlhé rukávy aby skryla jazvy na pravej ruke.
Anna je trochu drzá, bláznivá dievčinka, ktorá však miestami pôsobí staršie ako vyzerá. Je zvedavá, avšak tvrdohlavá ako mulica. Je rada, že sa osamostatnila a má často z toho až nepekne chronickú radosť. Keď si niečo zaumieni, je ťažké jej to vyhovoriť. Taktiež je prešibaná a nevyhne sa drobným krádežiam, jej kratochvíli. Keď ju niekto načapá pri niečom, čo sa nemá, tak vystrúha dokonalú tváričku ,,ja som to nebola“ a milo sa na vás pousmeje. Rada nadväzuje nové známosti, nevie sa nabažiť spoločnosti a podobne. Často klame až sa jej z huby práši, neviete, či hovorí pravdu, alebo vás kŕmi nejakou úchvatnou historkou, ktorú si vymyslela. Je však trochu naivná až to niekedy hraničí s hlúposťou, alebo žeby to len na vás hrala? Anna miluje zábavu každého druhu a preto si nenechá ujsť príležitosť kde by sa dalo s niekým stretnúť. Niekedy však sama dokáže byť vážna, až ju to zarazí. Vtedy nasadí dôležitý výraz a bude sa mračiť a tváriť sa ako na pohrebe. Inak je to osôbka s dosť nevyrovnaným prelietavým charakterom. Hrá na všetky strany, často má pocit akoby nebola sama sebou, ale niekým iným. Avšak stále je to dieťa, ktoré sa snaží potlačiť. Možno len hľadá útechu, ktorá jej nebola dopriata a nevie ako na to. Predsa len, nie je ťažké sa v tomto svete stratiť a Ann sa snaží vynájsť. Len niekedy sa jej to nedarí a dopadne to všeliak, len nie dobre pre ňu.
Zlozvyky: hryzie si peru, keď je zahnaná do úzkych, niekedy si škriabe predlaktie, na ktorom má dlhé jazvy. Klame.
Základní schopnosti:
Schopnost měnit se na zvíře-Liška obecná
Zesílený smysl-čich
Rychlost-Vysoká
Schopnosti navíc:
Detekce lži-vysoká
Znalost jedů a bylin-nízká
Anna sa narodila ako prvorodená do rodiny Tullyovcov, všetci dúfali, že to bude syn, na ich prekvapenie to bola dcéra, ale aj tak boli radi. Dieťatko si žilo do troch rokov úplne normálne. Malo mamku a otca a nič nenasvedčovalo tomu, čo sa stane. Jedného večera obaja rodičia odišli z domu a Annu uložili do postieľky. Avšak sa už ponáhľali, ,lebo išli neskoro na večernú omšu, preto si nik nevšimol pootvoreného obloka do Anninej izby a to bola šanca pre akúsi podivnú osobu, ktorá vychádzala len po zotmení. V dome sa začínali ozývať čudné zvuky a hlasy. Dieťa však spalo ako zarezané a keď sa rodičia vrátili, uvideli v posteli uplakanú Annu a vedľa nej mŕtve líšča....
Nasledujúce roky plynuli pokojne, to sa už narodil Benijamin a Anna bola trochu podivná, mala obdobia, kedy odmietala vyjsť z domu, bolesti kostí. Mala neskutočne živé sny a často sa nevyspala. Ranhojiči ju pokladali za normálnu, ale ona cítila, že niečo je inak. Matka preto mala radšej jej mladšieho brata, bol to normálny chlapec, na sestru sa neponášal, lebo ona bola divoká a neovládala emócie. Raz bola veselá, inokedy smutná a tieto nálady sa menili častejšie ako aprílové počasie.
Jej otec často cestoval a jedného dňa sa nevrátil domov, nevrátil sa týždeň, mesiac a už to bolo definitívne, že sa už nevráti. Vtedy Anna ušla, do lesov, kde pološialená od hnevu a žiaľu behala vo svite mesiaca, zúrivo strhávajúc zo seba šaty. Strata otca, jediného dôverníka, ktorému sa mohla zveriť a mal ju rád ju veľmi zasiahla. Celé telo ju bolelo, akoby jej išlo vykrútiť končatiny a čeluste sa jej predlžovali. Stala sa drobnou, pretiahnutou vychrtnutou... Líškou. Nevedela sa spamätať a ako toto zviera behalo za mesačného svitu, dezorientovaná a zmätená. Nad ránom ju našli stúlenú pod vývratom, nahú a uzimenú. Bolo to čudné, ona sama si nepamätala ako sa tam dostala a jej psychika bola značne poznačená. Nespomínala si na meno. Chúlila sa v kútoch. Napokon sa ako tak dala do normálnej podoby a tak aj dospela, na tú noc si nepamätá, ale vždy sa strasie pri tej spomienke, udialo sa to na jej štrnáste narodeniny a odvtedy sa nepremenila. Hoci cítiť les tak ako líška bolo nepochybne silné, ale nevie si na to spomenúť, iba hmlovinu. Potom odišla od rodiny a vybrala sa do sveta. Do Salemu, kde sa v tieňoch ukrývajú prízraky a je opradený mnohými povesťami.
Nasledujúce roky plynuli pokojne, to sa už narodil Benijamin a Anna bola trochu podivná, mala obdobia, kedy odmietala vyjsť z domu, bolesti kostí. Mala neskutočne živé sny a často sa nevyspala. Ranhojiči ju pokladali za normálnu, ale ona cítila, že niečo je inak. Matka preto mala radšej jej mladšieho brata, bol to normálny chlapec, na sestru sa neponášal, lebo ona bola divoká a neovládala emócie. Raz bola veselá, inokedy smutná a tieto nálady sa menili častejšie ako aprílové počasie.
Jej otec často cestoval a jedného dňa sa nevrátil domov, nevrátil sa týždeň, mesiac a už to bolo definitívne, že sa už nevráti. Vtedy Anna ušla, do lesov, kde pološialená od hnevu a žiaľu behala vo svite mesiaca, zúrivo strhávajúc zo seba šaty. Strata otca, jediného dôverníka, ktorému sa mohla zveriť a mal ju rád ju veľmi zasiahla. Celé telo ju bolelo, akoby jej išlo vykrútiť končatiny a čeluste sa jej predlžovali. Stala sa drobnou, pretiahnutou vychrtnutou... Líškou. Nevedela sa spamätať a ako toto zviera behalo za mesačného svitu, dezorientovaná a zmätená. Nad ránom ju našli stúlenú pod vývratom, nahú a uzimenú. Bolo to čudné, ona sama si nepamätala ako sa tam dostala a jej psychika bola značne poznačená. Nespomínala si na meno. Chúlila sa v kútoch. Napokon sa ako tak dala do normálnej podoby a tak aj dospela, na tú noc si nepamätá, ale vždy sa strasie pri tej spomienke, udialo sa to na jej štrnáste narodeniny a odvtedy sa nepremenila. Hoci cítiť les tak ako líška bolo nepochybne silné, ale nevie si na to spomenúť, iba hmlovinu. Potom odišla od rodiny a vybrala sa do sveta. Do Salemu, kde sa v tieňoch ukrývajú prízraky a je opradený mnohými povesťami.
x
xx
Žádné komentáře:
Okomentovat