Přezdívka hráče: Deucalion
Jméno a příjmení: Philip Topher
Stav: Slobodný
Rodina:
Jméno a příjmení: Philip Topher
Stav: Slobodný
Rodina:
- Henry Topher – otec (mŕtvy)
- Suzanne Topher – matka (mŕtva)
- traja bratia a tri sestry (mŕtvi / stav neznámy)
- Dorien Grey – démon, ktorý z neho urobil, čím je dnes, a ako človeku mu aj slúži (živý)
Věk: 29 rokov
Povolání/Kasta: Stredná vrstva, povolaním sluha.
Náboženské přesvědčení: Puritán, verí však i v temnotu démonov.
Portrét: Richard Madden
Povolání/Kasta: Stredná vrstva, povolaním sluha.
Náboženské přesvědčení: Puritán, verí však i v temnotu démonov.
Portrét: Richard Madden
Na ľavom boku sa mu po dohode s pánom Greyom vypálilo znamenie ako symbol jeho zmluvy, kedy sa stal zapredaným.
Philip už párkrát počul čosi ako porekadlo, že každý človek sa rodí jedinečný a že Boh určuje ešte pred jeho príchodom na svet, akými vlastnosťami bude disponovať jeho duša. Tak by to aj pokojne mohlo byť! Koniec koncov, za Všemohúceho sa označuje z nejakého dôvodu. Lenže potom príde na scénu Philip a celá táto teória sa bleskurýchlo rozpadne, jeho charakter, nech už bol u novorodenca akýkoľvek, behom detstva vyformoval jeho otec a ako duch zo záhrobia ho to prenasleduje doteraz. Ako chlapča vyrastajúce v nie práve idylickej rodinke si prešiel osobným peklom a nezabudol na to, ako sa naňho susedia pozerali. Pohŕdavo, zlovestne a nepriateľsky si medzi sebou šuškali o problémoch jeho rodiny namiesto toho, aby mu pomohli ich vyriešiť. A tak na nich zanevrel, nie na všetkých, ale mnohých. Stále ich vidí a počuje a keď vidí, že sami trpia, nesmeje sa, pretože i tým sám prešiel, ale ani nepomôže. Jednoducho ich ignoruje, nestoja mu totiž ani za kúsok empatie, ktorej sa jemu samému nedostalo. Tvrdá (či presnejšie násilná) otcovská ruka ho naučila byť ticho a nepapuľovať – nikdy! A tak je teraz Philip tichý, veľa toho nepovie, a tak si mnohokrát ani len nevšimnete, že prešiel okolo sťa duch. Ibaže tieto vlastnosti z neho robia perfektného sluhu, veď najlepší sú tí, ktorí vám do očka nepadnú, takže to vyzerá akoby sa ten dom upratoval sám a raňajky vám na stôl osobne dobehli. A on toho urobí viac ako dosť, koniec koncov, v práci nachádza (ako asi jeden z mála) potešenie i akýsi dlh voči sebe samému. S jeho mlčanlivosťou ide ruka v ruke aj neschopnosť protirečiť voči akémukoľvek príkazu alebo rozhodnutiu, pretože sa príliš bojí toho, čo by ten „rebelantský výbuch“ mohol spôsobiť. A tak jediná vec, na ktorú sa zmôže, je byť ticho a držať krok. Uňho je hovoriť o lojálnosti dosť silné, ale Philip sa vyznačuje „slepou poslušnosťou,“ čo znamená, že nech sa deje čokoľvek, nech sa mu povie hocičo, ako správny sluha s tým popasie presne tak, ako by správny sluha mal – teda v prospech zamestnávateľa. Posledné, čo je možno nutné poznamenať, je holý fakt, že Philip sa narodil priamo tu v Saleme, kde aj vyrástol a nikdy ho neopustil. A ak vyrastáte v prostredí plnom šuškania o kúzlach a mágii, je celkom prirodzené, že sa stanete poverčivým a uveríte (skoro) každému bludu, čo sa vám dostane do ucha.
Zlozvyky: Napriek svojej pasivite rád desí a ľaká ľudí tým, že kráča ako duch a zrazu, keď sa otočia, za nimi ktosi stojí. Považujú ho preto za úchyla, ale on si s tým hlavu neláme. Hoci nechce, rád niekedy počúva za dverami alebo si vypočuje, čo sa aktuálne šušká po uliciach, no inak si všetko necháva pre seba.
Základní schopnosti:
Značenie si obetí znamením
Branie duše [dýka]
Videníe minulosti obete
Branie duše [dýka]
Videníe minulosti obete
Schopnosti navíc:
Chronokinéza (vyššia úroveň)
Rozpoznávanie zapredaných - skrz symbol (nižšia úroveň)
Philip svoje zapredačské schopnosti ovláda relatívne dobre, keďže mal dobrého učiteľa, ktorý nechcel, aby po sebe nechával neporiadok a zbytočne na seba upozorňoval. Inak má dobré organizačné schopnosti a ako-taký orientačný zmysel, takže ak mu pán Grey dá niečo v dome urobiť, väčšinou to na jeho spokojnosť do bodky splní, holt sa s vecami popasie a prinúti ich, aby boli k obrazu rozkazu, ktorý plní.
Philip toho o sebe nemá veľa na porozprávanie, pretože buď sa to, čo by dotyčný očakával, nestalo, alebo jednoducho o tom z rôznych dôvodov hovoriť ani nechce. Koniec koncov, jeho život nebol práve gombička a aj na pomery druhých si v puritánskom prostredí prešiel poriadne krušnými obdobiami. A tie je lepšie nechať si pre seba. I keby však sa však rozpovedal, poslucháč by rýchlo prišiel na to, že toho veľa na rozprávanie nie je. Philip sa narodil 23. marca 1655 v chudobnom dome ešte chudobnejšieho salemského farmára, ktorý napriek svojej vytrvalej snahe nedokázal vypestovať v podstate nič, čím by sa uživil on, jeho žena, traja synovia, dve dcéry a ešte aj Philip. Dva roky nato ešte matka počala jednu dcéru, takže sa pod deravou strechou krčili v zime a tme deviati ľudia. Dlhodobejší život v takýchto podmienkach musí prirodzene z ľudského charakteru viesť k frustrácii hlbokej do morku kostí a presne toto zasiahlo aj ich otca. Pán Henry Topher začal byť zo dňa na deň mrzutejší a nepríjemnejší, všetko sa mu nepáčilo a absolútne nič ho nedokázalo potešiť – a to v žiadnej oblasti života. Domov chodieval opitý a agresívny, všetko zlé si vybíjal na manželke a starších synoch, keď to s alkoholom prehnal, dokonca ohmatával na nevhodných miestach aj svoje dcéry. I sám Philip, len čo povyrástol a prejavilo sa uňho ako-také sebavedomie, začal sa proti otcovi búriť a odvrávať mu, no vždy bol silno a prudko umlčaný, takže čoskoro ho táto iniciatíva prešla a potom už len s plačom (aj to tichým, aby otca ešte viac nepodráždil) trpel ten útlak, sledujúc susedov neochotných pomôcť, ako o nich robia súdy sťa generáli. Nezáležalo na tom, že o otcových výčinoch vedel každý, dokonca nezavážil ani fakt, že keď starol a strácal na silách, žiadny z dospelejších synov sa mu nepostavil na odpor, hoci po fyzickej stránke boli vo výhode, lenže ak človeku zničíte myseľ, je to akoby ani nebol. Pomoc, záchrana, spása, nazvite to, ako chcete, napokon musela prísť od tých slabších – konkrétne od Philipa. Doteraz nevie, či bol tak zúfalý, že to zacítili až v pekle, ale svojou milou návštevou ho počastoval jeden z mnohých démonov a predložil mu jednoduchú dohodu: ak mu zapredá svoju dušu, zbaví ho otcovho jarma a za desať rokov si príde po jeho dušu. Nemal na výber, a tak to podpísal. Spočiatku ho čakalo horké sklamanie, pretože po príchode domov tam našiel spitého otca, ktorý ho ku tomu všetkému ešte zmlátil, že mešká, no potom to prišlo, inak, ako očakával, no takí už démoni sú a nič nesplnia podľa očakávania. Počas jedného zo svojich opileckých záchvatov otec siahol na život svojho druhého syna, za čo bol poslaný do žalára. Matka v žiali skočila do jazera a najstarší brat, znechutený takýmto životom, opustil Salem i svoju rodinu. Na súde bol otec odsúdený na smrť a o tri dni ho obesili. Tak sa päť sirôt Topherovcov ocitlo na ulici. Staršieho brata sa ujali lovci zvere, sestry zase skončili...na mieste, o ktorom sa nahlas nerozpráva, a napokon tu bol Philip, opustený ako vojak v poli. Bol príliš mladý a slabý, aby ho niekde vzali, a tak sa od svojich 15 rokov iba túlal mestom a zväčša ho živilo iba to, čo si sám nakradol alebo vyžobral. Takto žil dobrých šesť rokov, než sa i naňho usmialo šťastie a ujal sa ho jeden farmár, ktorý zúfalo potreboval na poli ďalšie ruky a nenáročný Philip, požadujúci iba strechu nad hlavou a teplú večeru, bol perfektnou voľbou. Veľmi sa mu tam páčilo a bol tam i nadmieru spokojný, veď mal všetko, čo si žiadal, a najlepšia vec na celej farme bola o tri roky staršia Sally. Rýchlo si ho získala a netrvalo dlho, než sa začali spoznávať tak nablízko a do detailov, ako to spolu len robiť mohli. Štyri roky nato však oslavoval 25 rokov, jeho zmluva vypršala a z pekla sa vrátil démon, aby si prišiel vziať jeho dušu. Na kolenách ho prosil o milosť, sľubujúc, že urobí čokoľvek, len aby ho nevzal tam dole, kde ho neisto čakali len večné muky. Pravdepodobne to entitu zaujalo, pretože dostal ponuku, aby každý deň vzal niečiu dušu a pokiaľ ich bude mať do istého termínu dosť, potom sa vykúpi a skončí s čistým štítom. Okamžite ponuku prijal a prvá osoba, na ktorej zistil, čo vlastne dokáže, bola vydesená Sally, v konečnom dôsledku predsa nemohol dovoliť, aby ho prezradila. Jej smrť narafičil ako nehodu a potom radšej formu opustil, aby sa zas a znova túlal po meste, a tu sa mu dostalo drobnej pomoci, keď démon zodpovedný za jeho osud posadol mladého pána Greya a ponúkol mu prácu medzi služobníctvom u jeho rodiny. A nezamestnaný Philip súhlasil. Dnes teda slúži miestnemu sudcovi / démonovi, zatiaľ čo v noci vraždí nevinných ľudí za účelom napravenia svojich chýb a s nádejou v srdci, že raz sa mu podarí dostať z tohto prekliateho miesta a nájsť šťastie niekde inde, tam v tom svete vonku, o ktorom nevie absolútne nič.
Rozpoznávanie zapredaných - skrz symbol (nižšia úroveň)
Philip svoje zapredačské schopnosti ovláda relatívne dobre, keďže mal dobrého učiteľa, ktorý nechcel, aby po sebe nechával neporiadok a zbytočne na seba upozorňoval. Inak má dobré organizačné schopnosti a ako-taký orientačný zmysel, takže ak mu pán Grey dá niečo v dome urobiť, väčšinou to na jeho spokojnosť do bodky splní, holt sa s vecami popasie a prinúti ich, aby boli k obrazu rozkazu, ktorý plní.
Philip toho o sebe nemá veľa na porozprávanie, pretože buď sa to, čo by dotyčný očakával, nestalo, alebo jednoducho o tom z rôznych dôvodov hovoriť ani nechce. Koniec koncov, jeho život nebol práve gombička a aj na pomery druhých si v puritánskom prostredí prešiel poriadne krušnými obdobiami. A tie je lepšie nechať si pre seba. I keby však sa však rozpovedal, poslucháč by rýchlo prišiel na to, že toho veľa na rozprávanie nie je. Philip sa narodil 23. marca 1655 v chudobnom dome ešte chudobnejšieho salemského farmára, ktorý napriek svojej vytrvalej snahe nedokázal vypestovať v podstate nič, čím by sa uživil on, jeho žena, traja synovia, dve dcéry a ešte aj Philip. Dva roky nato ešte matka počala jednu dcéru, takže sa pod deravou strechou krčili v zime a tme deviati ľudia. Dlhodobejší život v takýchto podmienkach musí prirodzene z ľudského charakteru viesť k frustrácii hlbokej do morku kostí a presne toto zasiahlo aj ich otca. Pán Henry Topher začal byť zo dňa na deň mrzutejší a nepríjemnejší, všetko sa mu nepáčilo a absolútne nič ho nedokázalo potešiť – a to v žiadnej oblasti života. Domov chodieval opitý a agresívny, všetko zlé si vybíjal na manželke a starších synoch, keď to s alkoholom prehnal, dokonca ohmatával na nevhodných miestach aj svoje dcéry. I sám Philip, len čo povyrástol a prejavilo sa uňho ako-také sebavedomie, začal sa proti otcovi búriť a odvrávať mu, no vždy bol silno a prudko umlčaný, takže čoskoro ho táto iniciatíva prešla a potom už len s plačom (aj to tichým, aby otca ešte viac nepodráždil) trpel ten útlak, sledujúc susedov neochotných pomôcť, ako o nich robia súdy sťa generáli. Nezáležalo na tom, že o otcových výčinoch vedel každý, dokonca nezavážil ani fakt, že keď starol a strácal na silách, žiadny z dospelejších synov sa mu nepostavil na odpor, hoci po fyzickej stránke boli vo výhode, lenže ak človeku zničíte myseľ, je to akoby ani nebol. Pomoc, záchrana, spása, nazvite to, ako chcete, napokon musela prísť od tých slabších – konkrétne od Philipa. Doteraz nevie, či bol tak zúfalý, že to zacítili až v pekle, ale svojou milou návštevou ho počastoval jeden z mnohých démonov a predložil mu jednoduchú dohodu: ak mu zapredá svoju dušu, zbaví ho otcovho jarma a za desať rokov si príde po jeho dušu. Nemal na výber, a tak to podpísal. Spočiatku ho čakalo horké sklamanie, pretože po príchode domov tam našiel spitého otca, ktorý ho ku tomu všetkému ešte zmlátil, že mešká, no potom to prišlo, inak, ako očakával, no takí už démoni sú a nič nesplnia podľa očakávania. Počas jedného zo svojich opileckých záchvatov otec siahol na život svojho druhého syna, za čo bol poslaný do žalára. Matka v žiali skočila do jazera a najstarší brat, znechutený takýmto životom, opustil Salem i svoju rodinu. Na súde bol otec odsúdený na smrť a o tri dni ho obesili. Tak sa päť sirôt Topherovcov ocitlo na ulici. Staršieho brata sa ujali lovci zvere, sestry zase skončili...na mieste, o ktorom sa nahlas nerozpráva, a napokon tu bol Philip, opustený ako vojak v poli. Bol príliš mladý a slabý, aby ho niekde vzali, a tak sa od svojich 15 rokov iba túlal mestom a zväčša ho živilo iba to, čo si sám nakradol alebo vyžobral. Takto žil dobrých šesť rokov, než sa i naňho usmialo šťastie a ujal sa ho jeden farmár, ktorý zúfalo potreboval na poli ďalšie ruky a nenáročný Philip, požadujúci iba strechu nad hlavou a teplú večeru, bol perfektnou voľbou. Veľmi sa mu tam páčilo a bol tam i nadmieru spokojný, veď mal všetko, čo si žiadal, a najlepšia vec na celej farme bola o tri roky staršia Sally. Rýchlo si ho získala a netrvalo dlho, než sa začali spoznávať tak nablízko a do detailov, ako to spolu len robiť mohli. Štyri roky nato však oslavoval 25 rokov, jeho zmluva vypršala a z pekla sa vrátil démon, aby si prišiel vziať jeho dušu. Na kolenách ho prosil o milosť, sľubujúc, že urobí čokoľvek, len aby ho nevzal tam dole, kde ho neisto čakali len večné muky. Pravdepodobne to entitu zaujalo, pretože dostal ponuku, aby každý deň vzal niečiu dušu a pokiaľ ich bude mať do istého termínu dosť, potom sa vykúpi a skončí s čistým štítom. Okamžite ponuku prijal a prvá osoba, na ktorej zistil, čo vlastne dokáže, bola vydesená Sally, v konečnom dôsledku predsa nemohol dovoliť, aby ho prezradila. Jej smrť narafičil ako nehodu a potom radšej formu opustil, aby sa zas a znova túlal po meste, a tu sa mu dostalo drobnej pomoci, keď démon zodpovedný za jeho osud posadol mladého pána Greya a ponúkol mu prácu medzi služobníctvom u jeho rodiny. A nezamestnaný Philip súhlasil. Dnes teda slúži miestnemu sudcovi / démonovi, zatiaľ čo v noci vraždí nevinných ľudí za účelom napravenia svojich chýb a s nádejou v srdci, že raz sa mu podarí dostať z tohto prekliateho miesta a nájsť šťastie niekde inde, tam v tom svete vonku, o ktorom nevie absolútne nič.
xxx
Žádné komentáře:
Okomentovat