1/29/2018

Willhelm Cavendish

https://town-of-salem.blogspot.cz/2018/01/willhelm-cavendish.html

Prezývka hráča: Edmund
Meno a priezvisko: Willhelm Cavendish
Stav: slobodný
Rodina: 
  • |Henry Cavendish|– Biologický otec. Vojvoda z Newcastle. Snažil sa byť milujúcim otcom, dával mu všetko čo si len zaželal. Vychoval ho ako poriadneho muža no bohužiaľ správy o jeho smrti ho tak zronili že ho napokon dostali na smrteľnú postel.
  • |Frances Pierrepont| – Macocha. Žena ktorá nevedela vystáť nevlastné dieťa svojho manžela. Obaja sa nemali v láske. Občas ho bila no to málo kedy, viac na neho útočila ústne na čo si napokon zvykol.
  • |Charllote Smith| – Matka. Obyčajná, chudobná žena ktorá mu nemohla ponúknuť nič iba svoju materinskú lásku za ktorú bol vďačný. Pomocníčka v kovárni. Milenka Henryho Cavendisha. Neskôr žena kováča pre ktorého pracovala.
  • |James Smith|– Kováč. Nevlastný otec ktorý sa k nemu správal dobre keď ich prišiel navštíviť. Po niekoľkych rokoch si vzal jeho matku Charllote a mali spolu dve deti.
  • |Victoria Smith| (1668- ) – Nevlastná sestra. Dcéra Charllote a kováča. Bol to jeho najbližší človek keď už nemal rodinu pri sebe. Stala sa z nej temná čarodejnica. Napokon umrela keď ho znovu oživila.
  • |Joseph Smith| (1684 - ) – Nevlastný brat. Syn Charllote a kováča. Nemal možnosť ho vidieť a ani spoznať. Netuší ani o jeho existencii.
Rasa: Ghúl
Vek: 29
Povolanie/Kasta: Pisár
Náboženské presvedčenie: Nevedel sa nikam zaradiť. Nemal plnú vieru v nič no viac veril v prírodu samú ako v nejakých vymyslených bohov ku ktorým by sa mal klaňať a venovať im pozornosť aby sa mu náhodou pošťastilo.
Portrét: Evan Peters

https://pbs.twimg.com/media/C6P_mCiWQAAhi5t.jpg
https://data.whicdn.com/images/19367830/large.png
https://78.media.tumblr.com/85605b30194bbd6a511c326cf3daab10/tumblr_n0pcpc2wtd1seevmyo1_500.gif



Jedna z vecí ktorá bola na ňom pozoruhodná bolo s akou oddanosťou a rýchlosťou sa vedel niečo naučiť. Či to bola fyzická práca, všetko skúšal aj keď v tom bol hrozný až kým sa to nenaučil robiť v prijateľnom stave. Rovnako to bolo z psychickej stránky, lebo ako člen vyššej kasty musel ovládať určitú históriu, veci čo sa stali. Taktiež musel vedieť čítať, písať krasopisom a ovládať etiketu.

Na prvý pohľad mohol vyzerať ako slušný človek, vedel čo sa patrí a čo nie ale väčšinou nevedel udržať svoje myšlienky na uzde. Čo sa mu nepáčilo to dal ihneď najavo. Mal vo zvyku sledovať ľudí, niekedy až moc do detailu a potom si vedel namýšľať veci ktoré ale nevyťahoval na povrch kým si nebol nejako istý. Rád si robí srandu z kohokoľvek a čokoľvek, nepozná medze v humore, príde mu vtipné skoro všetko a preto sa často smeje ale pôsobí to skôr silene ako ozajstne. Riskuje aj keď vie že sa to nemusí vyplatiť alebo to nedopadne dobre, je tak trochu dobrodružný typ človeka. Rád má okolo seba veľa ľudí a hlavne keď má dostatok pozornosti. Čo sa napokon zmenilo po jeho premene bolo to že sa viac utiahol do seba, už viac nemá v obľube keď je v spoločnosti no stále má rád plesy. Uprednostňuje ticho a tmu. Svoje tajnosti udržiava len pre seba. Je to perfekcionista vo veciach v ktorých musí klamať aby nebol náhodou prichytený keď sa potrebuje nakŕmiť.

Zlozvyky: Jeden z jeho najväčších zlozvykov bol alkoholizmus ktorý ho len tak neopustí. Neskorí chodenie do postele alebo vôbec žiadny spánok, to sa pre neho stalo zlozvykom keďže na druhí deň je vždy unavený. Niektoré zlozvyky sú ale na niečo predsa len dobré. Niekedy sa prichytí pri opakovaní niečoho čo videl na druhom človeku, buď rovnaký pohyb tela alebo rovnaké použitie slova.



Základné schopnosti:
▲ Veľká sila
▲ Odolnosť voči mágii [slabá]
▲ Necítenie bolesti

Schopnosti naviac:
▲ Regenerácia tkaniva [silná]
▲ Preberanie spomienok a pocitov – pri empatických postavách [slabá]

Zbraně
▲ Dýka

Dýku používa len zriedka, skôr by sa dalo povedať že ju nepoužíva vôbec len ju nosí pri sebe pre prípad núdze. Bol naučený narábať s mečom takže by mal byť trochu zručný aj s dýkou aj keď on si vždy myslel že pôjde cestou diplomata a nič také mu nebude treba.

Po premene zistil že jeho telo sa celkom zmenilo. Pohľad na ranné slnko mu spôsobuje nevoľnosť a nepríjemné pocity po celom tele, a aj keď sa to dá vydržať, radšej sa zdržiava v temnejších častiach mesta alebo vo vnútri svojho domu. Taktiež to funguje u ohňa no je to omnoho silnejšie ako slnečný svit, tu už to cíti ako nehorázny strach z uhorenia. Ďalej sa už nemôže stravovať ako človek, ľudské jedlo hneď vyvráti. Každý biedny ľudský tvor sa v najhoršom momente obracia na Boha aj keď v neho neverí a preto chcel skúsiť nájsť nejaké riešenie na jeho stav v kostole, porozprávať sa s kňazom aby vyštval to monštrum z neho, no to nešlo. Ku kostolu sa nedostal, niečo mu v tom bránilo. Najhoršie zo všetkého je ale hlad, vtedy sa mení na agresívneho tvora a bezmyšlienkovito útočí a vôbec sa nezaujíma na koho. Agresívny dokáže byť aj keď nie je hladný. Obyčajné spomienky ho dokážu rozhnevať natoľko že sa už nedokáže udržať. Nemá už takú kľudnú povahu ako kedysi, teraz sa vie ľahko vytočiť.



V deň jeho narodenia sa v meste dial najväčší ples tých rokov. Jeho otec sa bavil a opíjal nevediac že mu na svet prišiel syn. Jeho matka ani ale nečakala že sa o neho bude starať. Ona bola nič, žena ktorá pracovala kde sa dalo, aspoň za nejaké tie peniaze na vlastnú obživu. Dostala sa až na zámok kde prebýval vojvoda, pracovala tam ako slúžka. Vôbec jej neprišlo na rozum že sa zapáči vojvodovi a na pár nocí si ju prisvojí. Po niekoľkých takýchto nociac ju ale napokon vyhodil. Nikto sa nemohol dozvedieť o tomto preto si ju nemohol nechať na zámku. Najlepšie pre neho by bolo zabiť ju, čo sa aj chystal no keď sa dozvedel že je tehotná nedalo mu to. Predsa by nezavraždil svoje dieťa. A preto ju ponechal nažive. Potajomky jej našiel prácu kde by sa mohla zamestnať a ďalej sa o ňu nestaral. Nemal istotu že sa to dieťa narodí.
Po veľkom plese hneď na druhý deň sa vojvodovi dostal do rúk list s odkazom že sa mu narodil syn. Tešil sa, ďalší potom do jeho rodu aj keď nie celkom vydarený. Zopár potomkov už mal ale tých mal rozchodených po Anglicku a preto si povedal že o tohto sa postará on sám so svojou manželkou ktorá vedela že jej bol neverný no pristúpila na výchovu malého. Preto ho ešte ako dieťa odtrhli od vlastnej matky, ktorej za neho dali len mešec peňazí čo ale vtedy bolo dosť na niekoľko rokov pre ňu samú. Vtedy sa začal jeho život na zámku kde ho vojvoda vychovával ako každé svoje dieťa. Mal všetko čo potreboval, neskôr aj všetko čo chcel jedine materinská láska mu chýbala. Manželka vojvodu, čiže jeho macocha nebola na neho dobrá. Nebol to jej syn, pre ňu bol len ako špina, hriech jej manžela o ktorý sa musela starať. Najradšej by bola keby ho nebolo, no nemohla spraviť nič inak by nahnevala vojvodu a to bolo to posledné čo by chcela spraviť. Malý Willhelm mohol svoju ozajstnú matku vidieť len pár krát do roka, a vtedy bol naozaj šťastný. Ostatné dni bol tiež šťastný, matka mu povedala že mal veľké šťastie, predsa len málo detí mohlo mať také vzdelanie ako on, nehovoriac o komforte v ktorom žil. Najradšej by tam prichýlil aj svoju matku a dal jej všetko pohodlie na svete no nedalo sa. Rýchlo sa naučil ako to v tomto svete chodí. Keď sa narodíš ako nič si nič, ale ak sa narodíš do bohatej rodiny vtedy je z teba niekto. On by seba nenazval ani jedným. Patril do bohatej rodiny no predsa mal matku ktorá bola nič, nemohla mu nič dať ani nič zanechať. Preto sa ale snažil nebyť na príťaž ako to hovorila jeho macocha. V učení vynikal a učil sa všetkému čo mu otec nakázal. Otec bol na neho dobrý a aj hrdý s jeho výsledkami a pre to sa snažil, aby ho mohol potešiť no taktiež aby neskôr mohol pomôcť svojej matke. Aj keď vedel že už sa má lepšie, teraz má milujúceho manžela a dokonca aj dcéru, jeho nevlastná sestra. Videl ju len pár krát keď sa prechádzal mestom. Vždy ju chcel spoznať ale otec ho nechcel vidieť v spoločnosti takých ľudí. Čím bol starší tým menej sa ho dalo kontrolovať. Robil si čo chcel a aj chodil kam chcel. Čo väčšinou ale bolo za jeho rodinou. Stretával sa s nimi v kovárni kde žila jeho matka s mužom a ich dcérou. Boli to neskutočne milý ľudia, všetci traja, cítil sa pri nich dobre, mohol sa tam uvoľniť a pozhovárať sa s nimi o úplne obyčajných veciach. A takto žil niekoľko rokov s tým že behal od jednej rodiny k druhej. Nejako to stíhal aj keď ho vlastný otec dosť zaneprázdňoval robotou. Jeho otec mal hlavu hlavne v politike a preto keď sa Anglicko začalo angažovať v kolonizovaní Ameriky hneď sa do toho staral a chcel ho poslať za more. Povedal že by to bola veľká česť pre neho a ich rodinu keby sa dostali až za more. Aspoň tak mu to vždy predkladal aj keď on sám vedel čo za tým bolo. Dlho im nechcel urobiť po vôli, však ako by aj chcel keď tu na blízku mal všetko čo potreboval. No jeho mladšia sestra sa zmienila o tom že by sa chcela dostať do tých končín. Takto by tam aspoň nemusel byť sám. Túžba uvidieť radosť v očiach svojho otca ho napriek tomu presvedčila aby sa tam vydal. Nachystali mu vlastnú loď s posádkou a sluhami a keď sa nalodili pridali sa k niekoľko ďalším lodiam ktoré smerovali do Ameriky. Rozlúčiť sa s matkou bolo ťažké, no nikdy nebol človekom ktorý by plakal. Popravde ho zmárala zvedavosť z toho sveta mimo jeho mesto preto sa rozhodol ho opustiť. Takto si mohol rozšíriť obzory. Čakala ich dlhá cesta a on na nej zistil hlavne to že má morskú chorobu. Všetko to kolísanie mu robilo len zle. Preto väčšinu času prespal v kajute. Nevedel si predstaviť ako to kolonizovanie prebieha no ako sám videl behalo tam už pár vojakov no inak všetko bolo vyprázdnené. Všade sa nachádzali angličania a ich kolónie. On so sestrou sa dostali do menšieho mesta ktoré obsadili. Trvalo síce rok aj viac kým sa to tam ustálilo a pôvodný americký obyvatelia si na nich zvykli a nebáli sa ich. Will tam dostal miesto v mestskej rade keďže mal vysoké postavenie a pre sestru zohnal niečo tiež. Stretávali sa dosť často pretože si ako súrodenci rozumeli a boli tam len oni dvaja. O rodine vedeli len za pomoci listov ktoré aj tak chodili veľmi málo, no dokázali neskutočne potešiť. A tak si spokojne žili, pomáhali si jeden druhému a spolu spoznávali nových ľudí a občas sa chodili pozerať aj do iných miest. Will si ale všimol že jeho sestra sa správala trochu čudne, občas sa mu vyhýbala a už sa nestretávali tak často ako kedysi. No chápal ju, pravdepodobne si niekoho našla a predsa nebudú ako súrodenci spolu naveky. Možno že si našla inú spoločnosť alebo aj nejaký koníček pre ktorý sa už tak často nestretávali. No to čo sa mu na tom nepáčilo bolo že mu to všetko zatajovala, nevedel o jej živote nič. No povedal si že sa do toho nebude miešať a bude sa starať o svoj život. Býval vo väčšej usadlosti preto o ňom ľudia rozprávali ako o boháčovi. Mal veľa peňazí ale to len vďaka konekciám od svojho otca. Mal sa ako kráľ, chodili ku nemu na návštevy mestskí páni, bohatý ľudia, hocikto kto bol v tých končinách váženým človekom. Preto sa v jeho usadlosti často robili plesy. Zaľúbil si to už doma v Anglicku a keďže mal teraz voľnú ruku, mohol si to robiť ako si len prial. Bolo známo že mal obľubu v alkohole a taktiež v ženách, málo kedy si užil aj s mužom, keď bol opitý robil veru hocičo. Jedna takáto menšia oslava sa mu stala osudnou. Opitý sa pošmykol na nejakom rozliatom alkohole a buchol sa hlavou a roh krbu. Aj keď bol opitý tak že už nevedel čo robí v tom momente ako keby všetok alkohol vyprchal a on si v duchu uvedomil že by so svojim životom mal narábať lepšie. Bohužiaľ doktori mu nevedeli nijak pomôcť. Napokon skonal na druhý deň vo svojej posteli na krvácanie do mozgu. Pripravil sa mu pohreb ako sa na človeka v jeho postavení patrí. Ako obyčajne ho dali do truhly a zakopali pod zem. Toto mal byť jeho koniec. No raz prudko otvoril oči. Netušil čo sa deje alebo kde je. V tej chvíli bol neskutočne zmätený, jeho telo ho páli a cítil neskutočný hnev, priam to v ňom vrelo a vrelo to v ňom viac pretože bol zmätený. Videl okolo seba hlinu, musel byť v nejakej jame ale jeho mozog ako keby nefungoval. Celou silou seba vymrštil na nohy ale buchol sa o stenu jamy. Keď konečne zdvihol hlavu videl nad sebou svoju sestru ktorá mu podávala ruku. Automaticky sa k nej natiahol keď v tom ale niečo presvišťalo vzduchom a sestrino telo padlo bezvládne k zemi. V chrbte jej trčal obrovský šíp. V tej chvíli sa cítil ako keby ten šíp zasiahol jeho, niečo ako keby mu prešlo telom no necítil nič nepríjemné, rozplakal sa. No viac ako nejaký smútok sa v ňom rozšíril hnev. Vytiahol sa z tej jamy v ktorej bol a namieril si to k človeku ktorý držal v ruke luk. Bezmyšlienkovito sa na neho hodil a zahryzol sa mu do ramena. Ústa mu zaplavila chuť krvi no chutila ako to najlepšie čo kedy mal v ústach. Roztrhal toho chlapca na kusy. Neuvedomoval si čo robí, ovládal ho hnev...a hlad. Keď už bol celkom zasýtený vracalo sa mu všetko do normálu. Sedel vedľa roztrhaného tela chlapca, celý od krvi a so zhrozeným pohľadom. Nejako nevedel prísť k tomu čo sa stalo. Fakt pre neho ale bolo že vyliezol z jamy hrobu, no nemohol byť mŕtvy to nie, však bol tu teraz a bol nažive. Došiel k tomu že ho tam niekto nechal zavrieť a chcel ho tak zabiť. No prišla mu na pomoc sestra ktorú ale zastrelil neznámy chlapec...ktorého on sám nakoniec roztrhal na kusy. Pri tom sa mu roztriasli ruky. Bolo z neho monštrum, to si o sebe myslel. Nevedel ale kvôli čomu, no nemohol len tak sedieť na zemi a nerobiť nič, predsa nechcel aby ho tam niekto našiel s dvoma mŕtvymi telami vedľa neho. Svoju sestru uložil do hrobu ktorý bol určený pre neho. Bol z toho úplne zronený, plakal celý čas ako ju tam zakopával. A toho mŕtveho chlapca nechal len tak voľne ležať, vyzeral ako po útoku zvieraťa a to si ľudia budú myslieť ako prvé keď ho nájdu. Pomaly sa potácal až do svojho sídla kde už nikto nebol, sluhovia boli preč, bolo tam ticho a tma. No to práve v tej chvíli potreboval. Dni aj noci trávil vnútri. Umáral sa, trápilo ho čo spravil tomu chlapcovi, no nevedel sa ovládnuť. Nevedel svoje správanie vysvetliť. No opakovalo sa to, vždy keď bol hladný a niekto išiel okolo jeho domu, vtiahol si ho so sebou a zožral ho, nedalo sa tomu nijak predísť. Snažil sa sám seba aj uviazať no zistil že je natoľko silný že ani to mu nepomôže. Nechcel žiť v tieňoch toho domu a už vôbec nie v tom meste, preto popadol všetky peniaze čo mal, očistil sa od krvi aby vyzeral ako človek, ukradol si koňa a vybral sa preč. Išiel čo najďalej sa mu dalo. Skúšal žiť v dedinách ale to pre neho nebolo. Aj keď bol monštrum, stále bol rovnaký ako pred tým a rád si vychutnával života. Preto sa usadil až vo väčšom mieste kde si našiel prácu ako mestský pisár. To mu celkom vyhovovalo. Síce nemohol žiť život naplno a ľuďom sa skôr vyhýbal ako sa s nimi zhováral no mal pocit že by sa aspoň časť z jeho starého života mohla vrátiť.
 

xxx
 

xxx

Žádné komentáře:

Okomentovat