Přezdívka hráče: Wendigo
Jméno a příjmení: Lucas Knox
Stav: Slobodný
Rodina:
- Aidan Knox (otec, mŕtvy)
- Catrina Knox (matka, mŕtva)
- Lindsey McSpring (staršia sestra)
- Rebecca Faith McSpring (neter)
- Mary Knox (neter, mŕtva)
- Bartholomew Knox (starší brat)
Věk: 27 rokov
Povolání/Kasta: Vyššia spoločnosť, lekár
Portrét: Nick Zano
Dá sa o ňom povedať, že z neho môžu mať niektorí pocit, akoby sa Lucas každé ráno zobudil ako niekto iný a to s obrovskými zmenami. Jeho správanie sa väčšinou prejavuje podľa jeho momentálnej nálady, ale nikdy nezabúda byť slušný, hlavne čo sa týka žien, nikdy nechcel nejakú uraziť, pokiaľ sa nejednalo iba o žart, ktorý rozhodne nemyslel zle. Niekedy sa však stane, že si to dotyčná osoba vezme vážne, no vtedy sa samozrejme ospravedlní a všetku vinu si prizná. Nerád klame a jeho sedliacke spôsoby sa u neho nedajú poprieť, ale snaží sa zapadnúť do kolektívu. To však neznamená, že vždy a vo všetkom ide s davom. Keď sa mu niečo nepáči, vyjadrí svoj názor, samozrejme, so všetkou slušnosťou, ktorá k tomu patrí. Nemá problém sa čomukoľvek prispôsobiť, dokonca aj v situácii, kedy sa mu na tom niečo nezdá a radšej by to nerobil vôbec, alebo by to aspoň urobil inak, ale vždy si dá povedať, nerád vyvoláva zbytočné hádky. S rodinou sa vždy snažil vychádzať a nič zbytočne nekomplikovať či nepokaziť, ale nie vždy sa mu to podarilo. Aj tak si vždy priznal chybu a snažil sa to dať zase všetko do poriadku, veď ani nemal na výber, ak chcel aspoň trochu pomôcť bratovi tým, že mu nepridával na robote, aj tak toho za neho robil už dosť, čo si Lucas vždy vážil a nikdy sa nesťažoval, keď ho jeho brat alebo niekto o niečo poprosil, rád ostatným pomáhal, mal rád ten pocit, keď vedel, že je na niečo užitočný. A keď už nemal čo na robote, buď si išiel niečo vypýtať od rodičov alebo išiel kamsi von, samozrejme, nie tak aby sa stratil alebo čo. To mu zostalo aj doteraz, pretože rád chodí do prírody. Niekedy sa stane, že pôsobí trochu namyslene, ale vždy osobu, ktorá si to myslí, veľmi rýchlo dokáže vyviesť z tohto omylu. Väčšinu času je ako slniečko, ktoré svieti aj napriek tomu, že raz za čas prídu aj búrkové mraky. Každému sa snaží náladu vylepšiť ako sa len v rámci jeho možností dá a vždy keď je smutný, pred ostatnými sa tvári, že mu nič nie je, nechce svojimi starosťami zaťažovať iných. Taktiež sa len tak niekomu nezdôverí, získať si jeho dôveru môže byť veľmi dlhý proces, ale iba ako pre koho. Ku všetkým a to na rozdielu sa snaží chovať priateľsky a to aj keď vopred tuší, že si s tou osobou nebude rozumieť. V hlave má rozumu na rozdávanie, ale smutné je, že nie vždy ho aj používa, kvôli čomu sa stane, že niekedy koná trochu moc unáhlene alebo nie práve podľa spoločenských zvyklostí.
Zlozvyky: Trpí istou dávkou perfekcionalizmu, čo jeho samého niekedy štve, ale nič s tým nenarobí. Snaží sa s tým aspoň neotravovať životy ostatných. Vždy keď je nervózny alebo nejako rozrušený, hrozne rád si strká ruku, je jedno ktorú, do vlasov, vďaka čomu z nich má vždy pekné hniezdo.
Základné schopnosti:
Schopnosť meniť sa na zviera (orliak bielohlavý)
Posilnený zmysel (sluch)
Rýchlosť (vyššia úroveň)
Schopnosti naviac:
Znalosť jedov a bylín (nižšia úroveň)
Regenerácia v ľudskej forme (vyššia úroveň)
Svoje premeny a snaží obmedzovať, ale má to rád, keď môže lietať vysoko v oblakoch, takže niekedy sa stane, že je premenený až príliš dlho a potom ho celé telo bolí akoby mal svalovicu. Tiež nevie moc ovládať svoju rýchlosť, vďaka čomu sa niekedy stane, že sa rýchlo presunie z miesta na miesto, bez toho, že by si to vôbec uvedomil.
Narodil sa desiaty deň piateho mesiaca v roku 1666, v malej dedine zvanej Peak, v Škótsku, rodine Knoxovcov, ktorá v tom čase mala už dve deti. To znamená, že má o desať rokov staršieho brata Bartholomewa a o pätnásť rokov staršiu sestru Lindsey. Vekový rozdiel sa mu nikdy prekonať nepodarilo a síce s jeho bratom to nebolo vôbec zlé, so sestrou si nerozumel, a možno za toto môže aj opačné pohlavie. No aj tak ju mal rád. Ako dieťa rád počúval rozprávanie svojej matky či otca o tom, ako sa spoznali a postupne do seba zamilovali. Ten príbeh sa mu veľmi páčil, pretože aj napriek spoločenským protestom skončili spolu. Kto vie či by sa mu ten príbeh páčil aj keby vedel zvyšok pravdy, ktorú nepoznali ani jeho rodičia, o tom, že ich, ich vlastný starý otec ako deti svojej dcéry, ktoré má s obyčajným sedliakom, preklial. No vďaka tomuto príbehu, respektíve časti príbehu, ktorú poznal, dúfal, že aj on raz niekoho takého stretne a budú spolu šťastne žiť a mať deti. Život sedliaka sa mu páčil, bol často v prírode, ale dobre vedel, že takýto život nie je jednoduchý a veľká väčšina ľudí by ho za jeho názor, že byť sedliakom vôbec nie je zlé, vysmiala. Preto začal myslieť aj na svoju ženu a deti a rozhodol sa, že im zabezpečí lepší život. Robil všetko, čo bolo v jeho silách, a i keď mu brat v mnohom pomáhal, nie vždy bolo jednoduché na neho dohliadnuť. Ako malý bol hrozne zvedavý a vždy sa rád na všetko pýtal. Bavilo ho poznávanie rastlín, či už zdraviu prospešných, alebo naopak, jedovatých. Zatiaľ čo jeho brat sa učil pekárskemu remeslu a sestra sa už vydávala, on premýšľal kam budú smerovať jeho kroky životom. Nakoniec skončil na Oxforde, kam ho dostali financie jeho sestry. To miesto mu prišlo také veľké, ako Peak celý, pripadal si tam úplne stratený a zo začiatku mal stále pocit, že tam nikdy nemôže zapadnúť so svojimi sedliackymi spôsobmi. Niekedy to chcel vzdať a vrátiť sa domov, ale ten prirodzený talent, ktorý mu koloval v žilách, ho nútil zotrvať na Oxforde a dokončiť štúdium medicíny, aby sa z neho stal lekár. Snažil sa zapadnúť do kolektívu a moc nevytŕčať a to by sa mu bez peňazí jeho sestry nepodarilo, pretože chodiť po Oxforde v roztrhanom oblečení bolo dosť nápadné, voči ostatným, ktorí chodili slušne oblečení ako rodení aristokrati. Na Oxford nastúpil keď mal šestnásť a presne dva roky na to, keď dovŕšil osemnásť, začali sa u neho prejavovať schopnosti kožomenca, s čím si najprv nevedel dať rady a skoro ukončil štúdium, ale na škole zotrval a doštudoval. Nejakú dobu sa snažil uplatniť ako lekár, čo sa mu podarilo, ale krátko na to sa mu doniesla správa o smrti jeho rodičov, preto sa vrátil domov. Cítil smútok a bolesť zo straty rodičov, ale mal pocit, že jeho brat to berie oveľa ťažšie, zatiaľ čo sestra prišla na pohreb zrejme čisto len zo slušnosti, pretože odišla rovnako rýchlo ako prišla. On sa na rozdiel od nej usadil v Peaku a začal pracovať, pri čom si všimol ako veľmi ho Oxford zmenil. Menej sa pýtal, viac premýšľal. Už nepotreboval bratovu ochranu či pomoc tak ako predtým. Stál sa viac samostatný. Vtedy sa bratovi zdôveril o schopnostiach, ktoré objavil v Anglicku a jeho skepticizmus rýchlo zboril, keď mu to predviedol naživo a trvalo iba týždeň, kým sa Bartholomew premenil na medveďa. I tak sa mu však zdalo, že nebol z tých schopností tak nadšený ako mladší brat. Obaja si však lámali hlavy nad tým, ako ku nim prišli. Bolo to snáď dedičné? Nikdy sa totiž nedozvedeli, že za tým stojí stará bylinkárka, ktorá počula ich želania, keď boli malí. Vtedy Lucas behal po lúke a želal si, aby mohol lietať v oblakoch, odkiaľ by dohliadal na rodinu, hoci by bol ďaleko a Bartholomew si zasa želal silu, ktorá by mu pomohla postarať sa o rodinu. V tú noc im vzala pramene vlasov a vďaka akému kúzlu im dala ich zvieracie podstaty. Bolo to však už pred dlhými rokmi a ani jeden z nich si tu nepamätal. Keď sa jeho brat vrátil za svojou rodinou, napadlo mu, že aj on by si už mohol nejakú založiť, ale nakoniec skončil s bratom, ktorý práve prišiel o manželku a dcérku. Jeho dušu vyliečiť nedokázala nech bol akokoľvek dobrý lekár. Jediné čo pre neho mohol urobiť, bolo, že s ním začal cestovať po svete. Ich cesty sa zastavili až v Saleme. Nikdy nemal pocit, že je správny materiál pre to mesto, ale rozhodol sa v ňom ostať aspoň kvôli bratovi.
xxx
xxx
Žádné komentáře:
Okomentovat